облегча́ть
to alleviate, to lighten, to facilitate, to ease, to relieve (pain)
Verb | imperfective | transitive
| Infinitive | облегча́ть |
|---|---|
| Present, я | облегча́ю |
| Present, ты | облегча́ешь |
| Present, он, она, оно | облегча́ет |
| Present, мы | облегча́ем |
| Present, вы | облегча́ете |
| Present, они | облегча́ют |
| Future, я | бу́ду облегча́ть |
| Future, ты | бу́дешь облегча́ть |
| Future, он, она, оно | бу́дет облегча́ть |
| Future, мы | бу́дем облегча́ть |
| Future, вы | бу́дете облегча́ть |
| Future, они | бу́дут облегча́ть |
| Past masculine | облегча́л |
| Past feminine | облегча́ла |
| Past neuter | облегча́ло |
| Past plural | облегча́ли |
| Imperative singular | облегча́й |
| Imperative plural | облегча́йте |
Perfective: облегчи́ть