намекну́ть
to allude, to hint, to imply
Verb | perfective | intransitive
| Infinitive | намекну́ть |
|---|---|
| Future, я | намекну́ |
| Future, ты | намекнёшь |
| Future, он, она, оно | намекнёт |
| Future, мы | намекнём |
| Future, вы | намекнёте |
| Future, они | намекну́т |
| Past masculine | намекну́л |
| Past feminine | намекну́ла |
| Past neuter | намекну́ло |
| Past plural | намекну́ли |
| Imperative singular | намекни́ |
| Imperative plural | намекни́те |
Imperfective: намека́ть