пла́ч
weeping (verbal noun of пла́кать (plákatʹ) (nomen actionis instantiae; nomen obiecti))
Noun | masculine | inanimate
| Nominative singular | пла́ч |
|---|---|
| Nominative plural | пла́чи |
| Genitive singular | пла́ча |
| Genitive plural | пла́чей |
| Dative singular | пла́чу |
| Dative plural | пла́чам |
| Accusative singular | пла́ч |
| Accusative plural | пла́чи |
| Instrumental singular | пла́чем |
| Instrumental plural | пла́чами |
| Prepositional singular | пла́че |
| Prepositional plural | пла́чах |