отпуска́ть
to let go, to let off
Verb | imperfective | transitive
| Infinitive | отпуска́ть |
|---|---|
| Present, я | отпуска́ю |
| Present, ты | отпуска́ешь |
| Present, он, она, оно | отпуска́ет |
| Present, мы | отпуска́ем |
| Present, вы | отпуска́ете |
| Present, они | отпуска́ют |
| Future, я | бу́ду отпуска́ть |
| Future, ты | бу́дешь отпуска́ть |
| Future, он, она, оно | бу́дет отпуска́ть |
| Future, мы | бу́дем отпуска́ть |
| Future, вы | бу́дете отпуска́ть |
| Future, они | бу́дут отпуска́ть |
| Past masculine | отпуска́л |
| Past feminine | отпуска́ла |
| Past neuter | отпуска́ло |
| Past plural | отпуска́ли |
| Imperative singular | отпуска́й |
| Imperative plural | отпуска́йте |
Perfective: отпусти́ть
Examples
- отпуска́ть шу́тку — to crack a joke